DEŇ
PODĽA
DEŇ PODĽA FLAUTISTKY
Barbora hrá na flaute od svojich 6 rokov. Prezradila nám, aké boli jej začiatky a čo ju inšpirovalo.
„S hrou na flaute začala moja staršia sestra asi dva roky predomnou a priznám sa, zaujímalo ma keď hrala a chcela som po nej trošku opakovať. No mňa to drží doteraz, ona s tým skončila. Takže sestra mi bola vzorom.“
V prvej triede na základnej škole chceli rodičia Barborku prihlásiť na flautu, ale najprv musela absolvavať prípravku, čiže teóriu, a tú úspešne absolvovala už v škôlke. Potom pokračovala v hre na flaute s učiteľkou zo ZUŠ-ky.
„Po pár rokoch prišiel útlm čo sa týka flauty, a dva roky ma veľmi držal klavír. Ten bol dominantný na druhom stupni základnej školy, ale potom zasa prišiel návrat k flaute. Hra na flaute ma držala aj kvôli častým súťažiam. ZUŠ-kárske súťaže sa konali každý rok, môj ročník bol dosť silný, bolo v ňom možno aj 15 flautistiek.“
Barbora ovláda hru na zobcovej aj priečnej flaute. Každá z týchto fláut ponúka osobitné čaro hudobného prejavu.
 |  |  |
|---|---|---|
 |
„Pri hre na zobcovej flaute ide o výraz, človek môže zahrať aj niečo jednoduché a môže to pekne vyznieť. V prvej oktáve ide hlavne o to, aký hmat človek použije. Druhá oktáva je tvorená mnohými prefúknutými tónmi, tu je potrebné narábať najmä s intenzitou. Na zobcovej flaute hrám okrem školských piesní koledy a ľudové piesne. Na priečnej flaute zasa klasiku, takisto som hrala aj sprievod k jazzu a CD-čku. To bola zaujímavá skúsenosť, pretože dovtedy som hrala vždy len so živým spoluhráčom. Flauta má silný výrazný tón, ktorý sa sám o sebe moc nespája s hlasom. Väčšinou je sólový alebo doprevádza.“
Hra na flaute si vyžaduje riadny tréning, ktorý nemožno zanedbať ani podceniť. Ale prináša aj svoje výhody.
„Snažím sa hrať kazdý týždeň zopár hodín. Na flaute musím pravidelne hrať aby som nevyšla z cviku. Ale má to aj svoje výhody. Mám rada tento dychový nástroj, nakoľko hra na ňom pôsobí upokojujúco. Proti stresu mi stačí tak pol hodinka, aby som sa ukľudnila.“
Obe flauty sú odišné a každá z týchto fláut má svoje špecifiká. Na zobcovej sa dá dokonca, takisto ako na priečnej flaute, študovať aj na vysokej škole. Pri zobcovej ide o rýchlosť a o poslucháčov pocit jednoduchosti. Na priečnej je pre začiatočníka naročné spraviť čo i len tón.
„Ja som začínala so zobcovou flautou. Tam si človek vidí na ruky a aj samotný nástroj nespotrebuje toľko vzduchu, preto je hra na nej jednoduchšia. Hru na priečnej flaute treba precítiť, aby sa docielil efekt jednoduchosti, je to už vyšší level. Dych býva niekedy problém, ak dlhšie necvičím, preto je potrebné hrať pravidelne, aby som nevyšla z kondície.“
Barbora je mimoriadne nadaná, navštevovala mládežnícky orchester, kde aktívne hrala jednu z hlavných fláut. Ovláda aj hru na husle a klavír. Prezradila nám, aké plány má so svojím nadaním do budúcna.
„Chcela by som učiť hru na flautu deti. Nielen preto, že hra je zábava, ale aj preto, že toto dychové cvičenie je výborné proti nervozite. Mojou víziou je spojiť hudbu s odborom, ktorý študujem – psychológiou, a poskytovať terapie pomocou hudby. Na flaute sa dajú vylúdiť nižšie tóny, ktoré pôsobia upokojujúco. V zahraničí sú takéto terapie úplne bežné.“